Zobraziť galériu

Hyundai Ioniq 6 AWD
Zdroj: Ján Hargaš

Ako dodať niečomu, čo je principiálne tiché charakter? Výkonom a dizajnom.

Dizajn moderných áut ide čoraz ďalej. Posúvanie hraníc možného existuje preto, lebo každý chce byť iný, každý chce byť výnimočný. Pri elektromobiloch sú to ešte väčšie preteky. Ako dať ťažkej škatuli s nudnými tvarmi niečo, čo spôsobí, že si to zákazník bude chcieť kúpiť. A tak tu máme svetelné podpisy, prelisy, hrany, obliny, paletu farieb, dvojfarebnosť, disky ako zemeguľa... Stále je to ale v princípe o tom istom. Dávame charakter škatuli. Môžete jej dať akýkoľvek obal a akokoľvek upraviť jej tvar. Ak je to stále škatuľa, bude to škatuľa bez ohľadu na to, čo na nej nakreslíte a aké farbičky použijete a koľko svetelných diód bude mať. A čo tak nepostaviť škatuľu? Čo tak zmeniť základ? Podstatu? Pointu? Čo tak sa vrátiť späť? Na začiatok? A niekde tam vznikol nový Ioniq 6.

Chce to veľkú dávku odvahy, aby ste zmenili zaúžívané pravidlá a chce to veľkú dávku presvedčenia, aby ste sa v polovici vývoja nezľakli a nevrátili späť do zaužívaných koľají. Finálny produkt stále nemusí byť dobrý, stále môže prepadnúť. O to väčšie gule na taký produkt potrebujete o to presvedčivejší musíte byť pri komunikácii s kolegami, ktorí majú namiesto emócií excel.

No pravdou tiež môže byť, že toto auto nemuselo o priazeň tabuliek bojovať. Pretože je tak unikátne, že aj slepý jeho dizajn ocení. A to bez urážky. Skúsili ste auto vnímať iba rukami? Ak áno, čo vám vyšlo? Nejaké hladké, klzké, obvykle studené plochy, nejaké výstupky, nejaké hrany, medzery, rôzne materiály. Už aj v tom je Ioniq 6 iný. Jeho matná farba je jednoducho príjemnejšia na dotyk. Výstupkov a prelisov je skrátka menej.

Tatra z Kórei

Keď to auto niekomu ukážete, niekomu kto vôbec nerieši dizajn áut a autá sú preňho len účelové prostriedky na prepravu z jedného bodu do druhého, ako prvé povie zmes výkrikov v štýle: kriste-bože-pane-na-nebi-ty-to-vidíš-velebnosti-du-blejt. Keď to auto ukážete niekomu, pre koho autá vedia znamenať aj o trošku viac, kto sa trošku zaoberá aj estetikou, ten povie: Porsche. No a ja poviem, správne. Ale skús ísť ešte ďalej do histórie. Skús zájsť tam, kde ešte ani Porsche nebolo. A tam už zájde málokto. No ja to tam vidím. Tatra. Kvapôčková karoséria. Prvá karoséria vyrobená so zreteľom na obtekajúci vzduch.

Aj tak bude pre väčšinu populácie toto auto módny výstrelok, ktorý sa až príliš snaží vyniknúť medzi inými módnymi výstrelkami. No pre tých z nás, ktorí v tomto texte prišli až po toto miesto, pre nás to také nie je. Vzbudzuje to zvedavosť i obdiv a možno úplne nevieme, či sa nám to vlastne páči a či sa nám to vlastne môže páčiť. A ja to poviem tak ako to je. Už dlho nevzniklo niečo tak výnimočné, ako toto auto.

Otázkami ale zostáva: má Ioniq 6 viac ako retro-moderný dizajn? Snúbi sa v ňom dizajn s protihodnotou. Dokáže byť tak revolučný nielen dizajnom?

Pripúšťam, ak ide o súčasné elektromobily, Ioniq 6 nie je taký výrazne odlišný ako je odlišný jeho dizajn. No práve dizajn je zároveň jeho najväčší tromf. A nielen z hľadiska „páči, nepáči, kupujem, nekupujem,“ no práve z hľadiska technológie. Jednoducho preto, lebo kvapôčkový dizajn v reálnom svete funguje lepšie ako množstvo fantastických údajov o neskutočnej aerodynamike... Tento elektromobil svoj dizajn dvojcestne využíva ako konkurenčnú výhodu. Aj je unikátnejší, viac láka pohľady a rozdeľuje publikum, zároveň dokáže vynikať parametrami reálnych spotrieb a dojazdov.

Testovaná verzia si v tomto ohľade pomáhala aj digitálnymi spätnými zrkadlami. Vec na ktorú si vodič bude zvykať dlho. Krátko iba v prípade, že tie reálne späťáky aj tak nepoužíval... Nakoniec môže dospieť k rovnakému záveru ako ja: zvyknúť sa nedá. Je to niečo celkom iné a platí, že buď sa odovzdáte do rúk tejto technológie, alebo vám to mozog skrátka nezoberie, nebudete tomu dôverovať a auto nebudete vedieť plnohodnotne používať. Ja som sa po týždni jednoducho zmieril. Zmieril som sa s tým, že je to celkom iné ako klasické spätné zrkadlá a začal som sa naplno spoliehať na kontrolu mŕtvych uhlov ako i na predpoklad, že displej mi ukazuje naozaj všetko, čo mi ukázať má. No aj tak by som radšej mal úzke malé zrkadlá ako žiadne.

Pomoc z hľadiska aeorodynamiky ale existuje. Na údajoch spotreby však nemá pri takto tvarovanom aute šancu zmeniť viac ako čísla za desatinnou čiarkou. A aj to je ťažko uveriteľné. Priemerná spotreba s týmto autom bola po teste 16,3 kWh na 100 km. Priemerka ku koncu testu rapídne klesala, no to tak býva vždy. Najprv jazdím ostrejšie, rýchlejšie, predbieham viac, neskôr tempo zmiernim. Prvá fáza testu znamenala spotrebu 18,1 kWh. Priemerka v kombinovanom cykle s vodičom s relatívne ťažkou nohou a diaľničnými rýchlosťami v rozmedzí 125-145 km/h pri kilometrovom nájazde v pomere 40:40:20 diaľnica:okresky:mesto bola 16,7 kWh. Keďže využiteľná kapacita batérie je 74 kWh, na plnú batériu by som do úplnej nuly prešiel 443 kilometrov. Až toľko odvahy som nemal, no 400+ km na nabitie, to som sa odvážil. Pritom priemerné tempo vôbec nebolo pomalé, často a intenzívne som využíval dynamiku oboch motorov a často som auto privádzal na kraj svojich i jeho možností. No pravda, väčšinu času som jazdil normálne, nudne, monotónne na preplnených cestách a diaľniciach. Vyslovene eko jazda znamenala spotrebu okolo 15 kWh. To už je síce miestami brzdenie premávky, no dokazuje to, že dojazd takmer 500 km na nabitie je možný, i keď problematický. Mňa najviac udivovalo, že po odjazdení 300 kilometrov mi palubný počítač stále hlásil 120 km dojazdu pri 30% baterky. Čísla sedia, no pointa je, že auto sa ani nesnažilo desiť, ani neklamalo a od začiatku presne rátalo dojazd podľa spotreby. Spotreba čisto na diaľnici sa dala aj pri jazde cez 130 km/h udržiavať pod 20 kWh. To znamená, že aj na diaľnici prekonáte hranicu 300 km na nabitie a ešte vám zostane rezerva.

Jednoznačná výhoda tohto auta je okrem aerodynamiky a dizajnu i rýchlosť nabíjania. V tejto cenovej kategórii bezprecedentný výkon max 233 kW znamená, že z 10% na 80% nabijete za fantastických 16 minút. Môžete aj pomalšie, AC-čko zvládne cez 10 kW, no mať za 16 minút nabitých ďalších 250 km jazdy po diaľnici? Jasné, takých nabíjačiek nie je veľa, musíte mať tiež šťastie, aby to zrovna fungovalo takouto rýchlosťou, no aj tak. Tie parametre sú časuvzdorné. Celé to auto je časuvzdorné. Je to azda jediný, respektíve jeden z mála elektromobilov v kategórii do 100-tisíc eur, ktoré nebudú ani za 5-6 rokov archaické. Lebo zhruba toľko bude trvať ostatným veľkým výrobcom, kým sa prekoprcnú na 800 V architektúru a Ioniq6 tam pritom už dávno bude. A ak si myslíte, že za 5 až 6 rokov tieto autá už ani nebudú jazdiť, musím sa vám s niečím priznať. Totálne ma ohromuje, že ste dočítali až sem. Muselo vás to stáť veľké sebazaprenie a extrémne veľa mentálnych síl, aby ste to dokázali. Ďakujem. Vážim si vašu obetu. Obzvlášť s ohľadom na fakt, že s takýmto presvedčením zaručene veľa nečítate a o elektromobilite máte údaje, ktoré sú zhruba dekádu staré. A môj test čítate? Diky moc. Nuž ale: nebojte, tie autá vydržia viac ako 5-6 rokov. Pokiaľ ich niekto nerozmláti a bude ich využívať ako zodpovedný majiteľ, vydržia násobne viac. Ale to platí o všetkých autách. Aj o spaľovacích.

Ioniq 6 má aj črtu zábavnosti. Hlavne táto dvojmotorová verzia. Keď som pred niekoľkými mesiacmi jazdil s jednomotorovou, črta zábavnosti nebola až taká zrejmá. No toto auto ju má. Čoby aj nie, veď 325 koní a 605 Nm z pohonu oboch náprav, čas zrýchlenia z 0 na 100 km/h za 5,1 sekundy? Už len ten Vmax by mohol byť lepší, ale aj 185 km/h je dosť na to, aby ste sa dostali na policajný Facebook, takže čo viac chcieť? Pružné zrýchlenie zo 60 na 100 km/h prebieha za 3,23 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 3,98 sekundy. To je aj na elektromobil fantastický údaj. A pozitívne je, že potenciál na zrýchľovanie nevädne tesne nad 100 km/h. Už to nie je také ródeo, ale stále je to ródeo. Ioniq je zaujímavý aj v zákrutách. Tam sa pekne drží, s miernym náklonom a následnému sklonu k nedotáčavosti. Keď ten sklon prekonáte a ďalej vytrvalo tlačíte, auto sa trochu zakrúti a v závislosti od sklonu zákruty a reakcie vodiča pokojne prejde do pretáčavosti. Všetko ale dôkladne reguluje kontrola trakcie.

Jazda je komfortná, tichá, podvozok je solídny, tuhší ale príjemný. Najmä 18-palcové disky autu skutočne svedčia. V kabíne je to vďaka bielej farebnej kombinácii vzdušné, no vzdušné je to aj bez ohľadu na farbu. Dokonca aj vyšší pasažier sa vzadu odvezie a neobúcha si o strechu hlavu. Strešné okná sú v týchto autách zbytočnosťou a treba to mať na pamäti.

Vpredu má vodič i spolujazdec kvantum miesta aj preto, lebo stredový tunel neexistuje a palubná doska nemusí priveľmi trčať. Za slabinu môže niekto považovať kufor. 401 litrov a malý otvor, ale nie sú veci, ktoré by mne vadili. Naopak, sedany sú moje najobľúbenejšie karosérie. Almary v aute neodveziete, ale s tým ste asi zmierení, či? Ja mať auto za 70-tisíc, s almarami sa nenamáham, alebo si vo forote nechám spaľovacie kombi. Ak by som potreboval previesť väčšie veci na naozaj dlhé trasy.

Elektromobil ešte nebol zaujímavejší a originálnejší. Má v sebe rozum začiatku minulého storočia, inovátorstvo toho istého obdobia a kombinuje to s najmodernejšími technológiami v oblasti elektromotorov, batérií i konštrukčných možností. V tejto cenovej kategórii som za ostatný rok jednoducho nejazdil lepšie a zaujímavejšie auto. Ako jeden z mála elektromobilov má charakter a ako jeden z mála elektromobilov má aj zmysel. 9 z 10. Iba pre toto auto dám do budúcna ankete Svetové auto roka ešte jednu šancu. Lebo tie ostatné autá roka nestoja už roky za nič. No keď porota dokázala oceniť toto, asi to nebudú len samí trudci. Alebo to bol len krátky záchvev rozumu?